Dynamika Božieho prameňa

  • 10. september 2011

Rozhovor

01/2011

 

Dynamika Božieho prameňa

Mozaika je veľmi špecifickým druhom výtvarnej tvorby. Vyžaduje si veľkú dávku trpezlivosti, precíznosti a fyzickej zdatnosti, aby z jednotlivých drobných častí vznikol obraz, ktorý prehovára k človeku. O dynamike tvorby mozaiky a jej konkrétnej podobe v Chráme Božej múdrosti vo Svidníku sme sa porozprávali s otcom Kamilom Drábom CSsR, ktorého mnohí poznajú ako Dona Camilla. 

 

Don Camillo – prečo ste si zvolili práve takéto umelecké meno?

Nie je nič výnimočné, ak človek pristúpi k takému kroku, že si pozmení svoje meno. Vždy to bolo znakom istej novej etapy v ľudskom živote. V mojom prípade je to spojené s časom, keď som sa začal plne venovať špecifickej sakrálnej tvorbe v oblasti mozaiky. Na druhej strane ma okolie spájalo s veľmi známou talianskou komédiou, kde vystupoval akčný kňaz Don Camillo. Aj počas pobytu v ateliéri Centro Aletti  v Taliansku si kolegovia moje meno zjednodušili na Don Camillo. A to mi zostalo.

 

Akej tvorbe sa venujete?

Ak mám hovoriť o začiatkoch v umeleckej sakrálnej tvorbe, musím sa vrátiť o 20 – 22 rokov späť. Vtedy som si povedal, že napísať ikonu vôbec nemôže byť zložité. A táto myšlienka sa veľmi rýchlo pretavila do reality. Aj keď ma spočiatku ikona esteticky nepriťahovala (asi som jej veľmi nerozumel), neskôr som sa do nej zaľúbil. Životné okolnosti spôsobili, že k tejto tvorbe postupom času pribudla tvorba priamo na stenu – fresky. Ostatných päť rokov sa úzko špecializujem na oblasť mozaiky.

 

Možno spojiť povolanie rehoľníka misionára s umeleckou tvorbou takéhoto rozsahu?

Uvedomujem si výnimočnosť toho, čomu sa venujem. Predtým som túto svoju aktivitu spájal s aktívnou pastoračnou činnosťou. Sakrálna tvorba bola sekundárna, prispôsobovala sa časovým možnostiam. Od roku 2005 už nenesiem zodpovednosť za farnosť a venujem sa iba sakrálnej tvorbe.

Často sa stretávam s otázkou, či mi nechýba pastorácia. Cítim to do istej miery ako hendikep, ale z druhej strany to vnímam aj ako obetu v prospech toho, aby sakrálne umenie, ktoré tvorím, bolo naplnené Svätým Duchom. Na jednej strane ujma, na druhej strane sa ju snažím pretaviť do čohosi, čo posvätí, pomaže dielo, ktoré momentálne tvorím.

 

Čaká nás prežívanie jedného z najväčších sviatkov – Zjavenia Pána. Čím je pre vás výnimočný?

Tento sviatok je prvým, v ktorom Boh z predprípravy vstupuje do aktívneho zjavenia sa Božiemu ľudu. Po prvýkrát sa ukazuje ako jednota troch osôb. Sviatok deklaruje, že Boh robí všetko možné pre to, aby sa dal človeku. Nie človek je tým, kto robí prvé kroky k tomu, aby Boha spoznával, ale práve naopak. Boh robí zásadný krok. To je ohromná správa pre spásu človeka.

Pri tomto asistuje Ján Krstiteľ – výnimočná a veľmi zvláštna postava. Pripomína mi Pannu Máriu. Obaja sa v blízkosti Krista neraz javia ako zabudnutí. Ján Krstiteľ sa javí ako ten, ktorý nechce byť príliš viditeľný. Ale na druhej strane odštartuje lavínu Kristovho účinkovania. Pripomína mi recepčného, ktorý otvára dvere do Božieho kráľovstva preto, aby človek mohol vstúpiť do dialógu s Kristom. Vnímam ohromnú dynamiku zo strany človeka prezentujúceho sa v Jánovi Krstiteľovi, ktorý pripravoval cestu tomu druhému – Kristovi. Každý kňaz, kresťan a každý človek je tak trocha Jánom Krstiteľom. V ľudských vzťahoch by sme mali byť tými, ktorí zabúdajú na seba a dávajú vyniknúť druhému. Myslím si, že je úžasné, ak sa to deje aj v medziľudskom vzťahu, aj vo vzťahu medzi človekom a Bohom.

Výjav Zjavenia Pána v Chráme Božej múdrosti vo Svidníku nie je prvý, pri ktorom som stál. Počas môjho pôsobenia v Taliansku to bol jeden z obľúbených motívov ateliéru Centro Aletti a Marka Rupnika. Na tomto výjave je pre mňa výnimočná dynamika. Neviem, či existuje niečo dynamickejšie ako prúd vody alebo vánok vetra, ktoré Ježiš často využíva ako obraz. To je to, na čo v sakrálnom umení kladiem dôraz. Dynamickosť a aktuálnosť sakrálneho umenia. A nielen ja.

Nebohý kardinál Špidlík hovorí, že interiér dnešného chrámu a jeho pretavenie do formy sakrálnej kultúry musí dýchať aj dynamikou, aby sa táto sakrálna tvorba stala bližšou dnešnému človeku. Človek dneška totiž žije v pokluse každodenného života a osloviť ho môže len to, čo je dynamické. To platí aj o kresťanoch.

 

 

Prečo ste sa rozhodli tento motív zobraziť technikou mozaiky v Chráme Božej múdrosti vo Svidníku?

Priznám sa, že som mal obavy vstúpiť s mozaikou do chrámu, kde už existuje realizácia v inom technickom prevedení. Na druhej strane ma posmeľovala myšlienka, že chrám je výnimočne prepojený s pôvodným chrámom. Táto súhra starého a nového mi neprekážala, skôr ma fascinovala. Existujúca rozmanitosť mi našepkávala, že nemôžeme chrámu ublížiť. V tom smere nemalou iniciatívou oplýval terajší aj predchádzajúci správca farnosti. Od roku 2000 som tam strávil v niekoľkých etapách nejeden týždeň. Boli to realizácie vo forme fresky.  Prebýval som v interiéri chrámu, nasával ovzdušie, atmosféru architektúry, krivky, snažil som sa chrám vnímať v istej celistvosti. Sú veci, ktoré sa ťažko vyjadrujú, lebo človek cíti, že tam čosi také má byť.

Priestor, kde je umiestnená mozaika krstu Krista v Jordáne, som vnímal ako nevyužitý. Na druhej strane som cítil, že je to priestor v blízkosti svätyne dostatočne vhodný na sakrálne doplnenie svätyne. Už aj samotná stena ma svojou štíhlosťou nútila uvažovať o tejto scéne. Priestor, ktorý sa nachádza pred samotnou stenou, dával možnosť zrealizovania krstiteľnice. Výnimočné bolo to, že mozaika sa mohla prepojiť s krstiteľnicou do takej miery, že aj v rámci vysluhovania sviatosti krstu bude každý krst spoluúčasťou na Kristovom krste.

Medzičasom bola Gréckokatolícka cirkev na Slovensku obohatená o nových blahoslavených. Začalo sa uvažovať o možnosti realizácie mozaiky týchto dvoch blahoslavených biskupov – Gojdiča a Hopka. Toto bol odrazový mostík pre to, aby som myšlienku začal rozvíjať do podoby návrhu, ktorý neskôr liturgická komisia prijala a schválila. Do mozaiky som sa snažil zakomponovať moment oživujúcej vody – prameňa. Jordánsku rieku vo forme mozaiky zrealizovanej a stene sme potiahli cez podlahu až do samotnej krstiteľnice (je urobená z travertínu a váži asi 1,5 tony). Z najvyššieho bodu, ktorý je poznačený veľkým množstvom zlata a hovorí o nedozernom Božom kráľovstve, plynie každá milosť, každý prúd. Na ceste tohto prúdu sa postupne objavuje najprv ten, ktorý pripravuje cestu Božiemu Synovi, vzápätí  samotná postava Krista. Fascinovala ma možnosť ukázať, že pri Kristovi sa prúd nekončí. Pri Kristovi sa Jordán delí na dve časti. Jedna ústi v krstiteľnici, kde sa každý novozrodený život, ktorý sa rozhodne začleniť do Cirkvi, stáva súčasťou rieky Jordán, a teda súčasťou každej milosti plynúcej zhora. Druhý prúd smeruje k biskupom Gojdičovi a Hopkovi. Ich postavy akoby vystupovali z rieky Jordán. Tam sa začala ich cesta svätosti. Ich životy postupne premieňali prúdy milosti zhora. Toto je ten dynamizmus, o ktorom som hovoril. Každý z nás je pozvaný k svätosti a ocitá sa na tej istej ceste, po ktorej nedávno kráčali obaja biskupi i mnohí ďalší svätci dnešnej doby.

 

Čím je ešte výnimočná táto mozaika?

Výzvou bola myšlienka prepojenia mozaiky a fresky Poslednej večere, ktorá sa nachádza vo svätyni.  Hľadali sme možnosť plynulého prechodu. Z jednej strany mozaikou plne zaplnená plocha začala rednúť, aby sa smerom k freske mozaika prevzdušnila. V mozaike nastúpili dekoračné prvky, ktoré posunuli trojrozmerný materiál na plochu steny. Podarilo sa delikátne štylistické aj materiálové spojenie mozaiky a fresky.

 

Ako dlho trvali práce?

Časť prác sa odohráva v ateliéri (práce, ktoré si vyžadujú oveľa väčšiu precíznosť). Väčšinou sú to postavy. Tento úsek trval päť mesiacov. Samotná montáž spočíva v presnom rozmiestnení a nasadení postáv na stenu a v dotvorení a dopĺňaní pozadia. Táto fáza bola zrealizovaná v priebehu dvoch týždňov v zostave desiatich ľudí.

 

Čo vás čaká v najbližšej budúcnosti?

Ateliér Centro arte v najbližšej dobe čaká realizácia mozaiky v jednej obci neďaleko Popradu. Nie je to výsostne sakrálna stavba,  ale dom smútku. Pozvanie prišlo cez obec a jej zastupiteľstvo. Po ich návšteve chrámu v Spišskej Novej Vsi, kde sme realizovali našu najväčšiu mozaiku, ostali oslovení do takej miery, že veľmi intenzívne naliehali, aby interiér ich domu smútku taktiež zdobila naša mozaika. Toto nás čaká v letných mesiacoch.

Druhá záležitosť je zatiaľ vo veľmi ranom štádiu. Ide o ponuku na realizáciu mozaiky v Brazílii. Odtiaľ som sa vrátil doslova pred pár dňami. Ide o obrovské pútnické miesto Aparecida v blízkosti São Paula a Rio de Janeira. Možno budeme realizovať mozaiku v centrálnej kopule druhej najväčšej baziliky na svete.

 

za rozhovor ďakuje Dada Kolesárová