Kamenná krása

  • 19. jún 2010
  • Don Camillo

Kamenná krása

Interiér Chrámu Premenenia Pána v Spišskej Novej Vsi dostal v minulom roku novú podobu. Po dvojročnom úsilí sa zavŕšilo dielo otca Kamila Drába, ktoré svojou vysokou umeleckou a výpovednou hodnotou od samotného začiatku priťahuje pohľady veriacich i zvedavých návštevníkov chrámu.

Iniciátorom myšlienky vytvoriť v chráme na stenách netradičnú mozaikovú výzdobu bol otec Jaroslav Štefanko, prvý farár tejto mladej farnosti a protopresbyter Spišskonovoveského protopresbyterátu. O svojom zámere povedal: „V chráme sme mali len vysoké biele steny a boli pre mňa výzvou. V Božej prozreteľnosti je všetko. Treba veľa chodiť, rozmýšľať a modliť sa. Všade, kde som sa v ostatnej dobe pohyboval, som narážal na mozaiky. Bol som v Sacra Coeur v Paríži. V Lurdoch, Fatime či priamo vo Vatikáne som obdivoval mozaiky pátra Rupnika. Myšlienka mať mozaiku v našom chráme ma veľmi uchvátila. Len ako tu „dotiahnuť" pátra Rupnika? Bol to problém. Opäť zasiahla Božia prozreteľnosť a môj spolužiak zo seminára otec Kamil Dráb bol jej riešením. Na Spiši je sakrálna gotika veľmi dominantná a cítil som potrebu hľadať alternatívu, ktorá by rovnako pozdvihovala a obohacovala ľudského ducha. Človek, ktorý vstúpi do chrámu, veľmi intenzívne vníma živý vzťah medzi Bohom a človekom i človekom a Bohom. Je fascinujúce sledovať, ako v dynamike jednotlivých výjavov, ale aj mozaiky ako celku tichí pozorovatelia objavujú nové inšpirujúce myšlienky. Trebárs ekumenický rozmer objavili nemeckí evanjelici."

Talianske inšpirácie

S myšlienkou modernej mozaiky prišiel páter Ivan Marko Rupnik, slovinský jezuita a umelec žijúci v Ríme. Spojil prírodný materiál (kameň) s klasickou byzantskou mozaikou. Táto myšlienka inšpirovala otca Kamila Drába, ktorý sa venuje ikonopiseckej tvorbe. Predprípravou bolo dvojročné štúdium a priama spolupráca s majstrom Rupnikom. Počas toho obdobia sa zúčastnil na mnohých realizáciách mozaík. Mozaiková výzdoba v Spišskej Novej Vsi sa inšpiruje tvorbou Marka Rupnika, ale je to prvé rozsahovo také veľké samostatné dielo otca Kamila. O tom, ako ho posunula práca na tomto diele, sa vyjadril: „Počas štúdia a prác v Taliansku som za dielo neniesol zodpovednosť. Toto bolo moje prvé dielo tohto druhu, kde zodpovednosť bola na mojich pleciach. Rím - to boli interiéri latinského obradu a toto bol východný chrám. Vzhľadom na to sa moja práca posunula smerom do ikony." V nástenných mozaikách na ploche asi 500 metrov štvorcových sa spája prírodný materiál s klasickou mozaikou, kde sa striedajú plochy vytvárané z farebného skla (tzv. talianskeho smaltu), pozlátenej vypálenej keramiky, bridlice, travertínov či žuly. „V oblasti materiálu som využil skúsenosti z Talianska, rozhliadal som sa po možnostiach, ktoré boli na Slovensku. Dostal som sa k relatívne širokému sortimentu kameňov, keďže dnes to už nie je taký problém - funguje import. Farebné sklá - smalty a mozaikové zlato sme doviezli priamo z Talianska," upresňuje otec Kamil.

Duchovný rozmer

Prvá ikona nad chórom zachytáva stvorenie človeka a jeho vyhnanie z raja. Na túto scénu sa napájajú dve veľké ruky tvoriace Božie náručie. V nich je umiestnená scéna ukrižovania, no je tam dostatok miesta pre všetkých, ktorí chcú zakúsiť Božiu lásku. Toto vytvára posolstvo celej mozaiky pre dnešného človeka. Z Božej ruky vychádza starozákonný zvitok s protoevanjeliom: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou..." Toto prvé mesiášske proroctvo naznačuje, že v plnosti časov sa vtelí Boží syn. Na druhej strane sa nachádza mozaika Podobenstva o márnotratnom synovi. V životných etapách sa človek vždy pripodobňuje jednej z troch postáv. Raz sa ocitá v úlohe márnotratného syna, ktorého láka svetácky život, potom je ako starší brat, ktorý je uvedomelý, ale s určitou maskou pokrytectva či farizejstva na tvári, alebo v postave milosrdného otca, ktorý všetky veci prehodnocuje pred tvárou večnosti. Ikony v netypickej svätyni približujú ďalšie dve významné udalosti dejín spásy - narodenie Ježiša Krista a vzkriesenie. Dynamické línie pozadia aj nezainteresovaného diváka vťahujú do udalostí spásy a zároveň posúvajú smerom nahor. Do tohto priestoru zapadá aj netradičný ikonostas s mosadznou konštrukciou a ikonami ukrajinských ikonopiscov, ktorý bol navrhnutý tak, aby citlivo zadosťučinil liturgickým predpisom, ale nevyrušoval „prozápadne" orientovaného dnešného človeka hermetickým predelením svätyne s chrámovou loďou. Je charakteristický svojou vzdušnosťou, vďaka ktorej má veriaci ľud aj vizuálny kontakt s kňazom.

Puzzle z kameňa, skla a zlata

Práce boli rozdelené na tri etapy. Okrem autora sa na diele podieľal tím dvadsiatich ľudí, ktorí figúry vytvorené v ateliéri skladali ako puzzle v chráme. Ostatné časti sa dotvárali priamo na mieste. Práce postupovali počas bežného chodu chrámu. Ešte v prípravných prácach čelili technickému problému, keďže pôvodná omietka nebola stavaná na takú záťaž. Jej priľnavosť k podkladu bola slabá, preto ju bolo treba dodatočne spevniť. V súvislosti s novým riešením interiéru však bolo treba urobiť aj úpravy osvetlenia stien. Tento druh mozaiky musí byť nasvietený kolmo alebo len prirodzeným svetlom. Aj keď v čase spustenia prác nemala samotná farnosť dostatok financií, postupne sa podarilo získať podporu veriacich i mesta, ale vzhľadom na náročnosť celého diela je jeho dofinancovanie rozložené na dohodnuté časové obdobie. A ako vníma autor svoje dielo s odstupom času? „Je to ojedinelé a prvé dielo svojho druhu na Slovensku. Prvý moment bol jeden veľký výdych nad tým, že sa dielo podarilo. Tvorbu sprevádza istý druh napätia - ako ho príjmu ľudia. Dnes som veľmi povzbudený tým, ako to vnímajú, pretože som sa trocha obával toho, ako príjmu (podľa môjho názoru konzervatívnejší) Slováci toto moderné dielo," dodáva otec Kamil, ktorý už pracuje na mozaikách biskupov mučeníkov V. Hopka a P. P. Gojdiča, ktorí nájdu svoje miesto v kompozícii mozaiky krstu Krista v Jordáne pre Chrám Božej múdrosti vo Svidníku.

Dada Kolesárová

Článok bol uverejnený v Gréckokatolíckom časopise Slovo, číslo 7, 28.3.2010