Čas realizácie: August 2009
Lokalita: Gréckokatolícka Cirkev, Farnosť Spišská Nová Ves Chrám Premenia Pána 1997
Plocha: 280 m2
Materiál: zlato, smalt, prírodný kameň
Návrh: Don Camillo
Realizoval: Don Camillo, M. Strachan, J.Strachan, M. Jančišin, S. Vojtek, J. Lukačovská, I. Oravcová, R. Vorobeľ, J. Šebeš, J. Tiža, O. Vlček, F. Tokarčík, S. Gladišová, M. Kišaková, M. Biganič, D. Jacáková, M. Firmentová, Z. Borbélyová, T. Borbélyová, K. Lucová, M. Tressová
Popis:Tretia etapa mozaiky v chráme Premenenia Pána v Spišskej Novej Vsi sa sústredila na stenách chóru, ktorý obopína interiér na celej jeho polovici. Boli vykonané mozaiky troch scén a to Vyhnanie z raja, podobenstvo Márnotratného syna a Ukrižovanie, ktoré je zároveň najdominantnejšou zo všetkých v celom chráme.
Ak sme si na začiatku zaumienili, že týmito mozaikami chceme hovoriť o Božej láske, musíme začať naše rozprávanie práve pri kríži. Tu je totiž zobrazený hlavný okamih Božej lásky. Boh tak miloval svet, že dal svojho Jednorodeného Syna (Jn 3, 16). Sv. Atanáz hovorí, že ku vteleniu došlo preto, aby „večný Logos sa stal schopným umrieť." Telo Krista je zahalené jemným kusom bielej látky okolo pása. Podobne ako Jeho telo, ani táto látka nenesú známky mučenia či bičovania. Je to telo síce pribité na kríž, no už oslávené. Drevo kríža na ktorom je pribitý tvorí strom, ktorý Ho stavia medzi nebo a zem a spája ich. No deje sa tu ešte niečo podstatnejšie. Tak ako strom v Raji priniesol ľudstvu smrť, tak strom Kríža prináša spásu. Adam s Evou neprestávajú hľadieť na strom v nádeji, že raz objavia „ovocie života." Aj keď ich odchod z Raja je poznačený smútkom, predsa ich sprevádza prisľúbenie, ktoré im dáva sám Boh v Panne, z ktorej sa narodí Mesiáš. Na mozaike je to Božia ruka z ktorej vychádza zvitok, slová prisľúbenia. Pozemská púť Adama a Evy sa končí vo svätyni, v ikone zmŕtvychvstania, v hrobe. No len do momentu, kedy do predpeklia zostúpi oslávené telo z kríža, ovocie života - Vzkriesený Kristus. Tento krát pohľad Adama a Evy sa už upiera na Krista. Hľadia Naň novým duchovným zrakom. Už niet pochýb, že prisľúbenie sa vyplnilo. Avšak pochybnosť je fenomén, ktorý neobchádza nikoho z nás. Na protiľahlej mozaike svätyne, na ikone Narodenia nás tomu učí sv. Jozef a vracajúc sa pod kríž, pochybnostiam neunikla ani Panna Mária. Dôkazom toho je jej ruka na líci, čo bolo typickým gestom vyjadrujúcim rozpaky a pochybnosti. Jej pochybnosť je iného druhu než tá Jozefova. Ona nikdy nepochybovala o Božstve svojho Syna, no trápi ju pohľad na Boha tak pokoreného. Kristus práve na kríži ponúka posledný traktát svojej náuky. Učí nás, že utrpenie je súčasťou lásky. Kto miluje, skôr či neskôr trpí. A preto iba láska presviedča o zmysle utrpenia.
Druhou postavou pod krížom je sv. Ján. V ňom sme zastúpení my všetci. Svojím gestom, rukou na srdci, dáva najavo, že aj on prijíma túto náuku Lásky. Deň predtým spočinul na Ježišovej hrudi ako najmilší učeník aby teraz vlastnil vo svojej hrudi to najmilšie - Lásku. Ježiš Kristus si ju neponechal iba pre seba alebo len pre vyvolených, no je k dispozícii všetkým, ktorí podobne ako Adam a Eva, pozdvihnú svoj zrak ku stromu kríža, k Nemu.
Podobenstvo Márnotratného syna je príbeh mladého človeka, ktorého ľudský život sa skončil v životnom blate, bez možnosti vidieť vôbec. Ak Ježiš hovorí svojím poslucháčom o Božej Láske slovami tohto podobenstva, hovorí o istej nemožnosti, no iba z ľudského hľadiska, lebo Bohu nič nie je nemožné. Mladík vstal a povedal si: pôjdem k otcovi a poviem mu... Aj z naoko beznádejnej situácie je východisko. Musel aj on absolvovať púť ako Adam a Eva, aby sa napokon ocitol v „moci" Božieho náručia. Podobenstvo je iba príbehom a ak by Ježiš bol ostal iba pri ňom, zaradil by sa k zástupom toľkých teoretikov dnešnej doby. Túto teóriu lásky zrealizoval ako prvý na vlastnom tele. Stalo sa to na kríži. Sme opäť tam, kde sme začali, na Golgote. Sme nielen na najvyššom vrchu Jeruzalema, ale na vrchole Lásky. A za túto Ježišovu poslušnosť až na kríž Ho Boh berie do svojho náručia ešte prv, než sa ocitne Jeho telo v Matkinom lone. Na mozaike dve veľké ruky tvoria Božie náručie, v ktorom je umiestnená celá scéna Ukrižovania, no je tam dostatok miesta pre všetkých, ktorí chcú zakúsiť Božiu Lásku. Toto je posolstvo celej mozaiky interiéru dnešnému človeku.