Každé dielo má svoj počiatok, každá existencia má svoje zrodenie. Všetko sa raz začína. Ateliér Centro Arte nie je výnimkou. Na jeho zrode má najvýraznejší podiel gréckokatolícky kňaz Kamil Dráb, umeleckým menom Don Camillo.
Narodil sa 3. februára 1969 v Košiciach ako najstarší syn Františka a Heleny. Po dvoch rokoch sa mladá rodina presťahovala do Ruských Peklian a odtiaľ zakrátko do obce Chmeľov v okrese Prešov. Tu navštevoval základnú deväťročnú školu a pokračoval gymnaziálnymi štúdiami v Prešove na Konštantínovej ulici. Tie ukončil úspešne maturitnou skúškou v roku 1987. Po nich nasledovali teologické štúdia v Bratislave na Rímskokatolíckej Cyrilometodejskej bohosloveckej fakulte, ktoré boli prerušené v roku 1990 „nežnou revolúciou." V štúdiu pokračoval v Poľskom Tuchowe, ktoré ukončil magisterskou skúškou dňa 28. mája 1993 na Pápežskej Akadémii Teologickej v Krakowe. Za kňaza bol vysvätený 30. mája 1993 v Michalovciach.
Ako kňaz najprv pôsobil v Starej Ľubovni (1993-1994), potom v Kanadskom Toronte (1994-1996), a nakoniec opäť v Starej Ľubovni (1996-2005). V roku 2005 sa začala nezvyčajná pastoračná činnosť Dona Camilla a to štúdiom mozaiky a sakrálneho umenia v Ríme, v Centro Aletti, pod vedením jezuitov o. kard. T. Špidlíka a o. M. Rupnika. Od roku 2007 Don Camillo pôsobí na Slovensku. V jeho ateliéri vznikajú umelecké diela rôzneho charakteru, ktoré skrášľujú mnohé sakrálne objekty na Slovensku.
Samotný názov Centro Arte chce byť akýmsi pokračovaním talianskeho Centro Aletti, miesta študijného pobytu Don Camilla v rokoch 2005-2007. Kontinuácia sa nedotýka iba názvu, ale predovšetkým náplne tohto umeleckého centra.
Z histórie vieme, že obraz bol prvým, aj keď primitívnym, no predsa jediným prostriedkom vzájomnej komunikácie a dialógu medzi ľuďmi. Napriek svojej jednoduchosti plnil svoje poslanie. Ľudia boli schopní vzájomne komunikovať a vymieňať si skúsenosti, či prenechávať si rôzne správy. Dôkazom sú praveké jaskyne s nespočetnými kresbami a reliéfmi, neskôr aj katakomby so svojimi ilustráciami. Dokonca prvé starobylé písma boli skôr kresbou než písmom. Obraz sa stal komunikačným prostriedkom i pre samého Krista. Uprednostnil ho pred hovoreným slovom zvlášť vtedy, ak išlo o náročnú a zložitú katechézu. Hovoriac o milosrdenstve Otca, ponúka obraz - podobenstvo márnotratného syna, o láske k blížnemu - hovorí obrazom milosrdného samaritána. Podobenstvá o vinici a vinohradníkoch, o figovníku, o viniči a jeho ratolestiach, o pšenici a kúkoli a mnohé ďalšie. Aj moderná doba potvrdzuje, že obraz vo svojom symbolizme je najuniverzálnejším komunikačným prostriedkom. Potvrdením je počítačová technika, kde texty boli nahradené „ikonami," ktorým rozumie každý človek.
Venujme sa teraz pojmu ikona, ktorý sme pred chvíľou spomenuli. Tento technický termín má svoj pôvod v ikonách kresťanského umenia Východného obradu, kde je azda najtypickejším znakom. Ikona (z gr. Eikón) ani nie je tak obraz, ako skôr duchovný pojem, odraz niečoho živého v ľudskej mysli, obraz predobrazu. Ikona je Obraz Božieho Slova. Jednota Obrazu a Božieho Slova je vrcholom ikony. Táto jednota sa dosahuje komunikáciou, čo je najpodstatnejší atribút ikony. Pri pohľade na ikonu komunikujeme s predobrazom. Vtelením Ježiša Krista sa Logos zjavuje ako obraz Syna, ktorý nám je dostupný. Poznávame Ho a skrz Neho poznávame Otca. Vzťah k obrazu je vzťahom k zobrazenej osoby. Obraz je teda iba prostredníkom medzi pozorovateľom a zobrazenou osobou. Bazil Veľký ako prvý povedal, že „...úcta preukázaná obrazu patrí predobrazu."
Ikona je tak pravým miestom na skutočnú komunikáciu medzi človekom a Bohom a tým aj medzi človekom a človekom. Toto je živná pôda pre rozvíjanie ikonografie, či obrazu ikony vo všetkých jej možných formách, čo je poslaním ateliéru Centro Arte. Je to priam poslanie prinášať a ponúkať dnešnému svetu obraz, v ktorom všetci komunikujú a teda zjednocujú sa. Ateliér ponúka alternatívu obrazu, ikony, voči „obrazom dnešného sveta," ktorými sa ľudia kŕmia a predsa stále cítia hlad. Vo svete bohatom na obrazy sú vnútorne chudobní. Centro Arte chce svojou aktivitou obohatiť práve túto oblasť ľudského života - jeho vnútro. To je jeho misia. Zároveň jeho cieľom je poskytnúť priestor pre tých, ktorí nosia v sebe túžbu tvoriť v prospech iných.
V popredí celej činnosti ateliéru stojí Don Camillo. Je tým, ktorý nesie zodpovednosť za všetky aktivity a ich zdarný priebeh. K tomu mu slúžia bohaté skúsenosti už z predošlých dvadsiatich rokov, počas ktorých sa venuje písaniu ikon. Z tohto obdobia azda stojí za zmienku jeho spoluúčasť na založení Spolku Ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda na Slovensku so sídlom v Košiciach. Jeho úlohou v tomto spolku bolo hlavne vedenie ikonopiseckých kurzov, vovádzanie do tajov technického kánona písania ikon vrátane ich teologickej hĺbky.
Svojou ikonopiseckou tvorbou prispel aj k azda najnezabudnuteľnejším okamihom v živote gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku - beatifikáciou o. Metoda Dominika Trčku CSsR, a to návrhom jeho ikony z príležitosti vyhlásenia za blahoslaveného v Ríme dňa 4. novembra 2001. Zároveň to bol čas významných stretnutí a to s najbližšími príbuznými nového blahoslaveného, ale zvlášť so sv. otcom Jánom Pavlom II.
Počas jeho pôsobenia v Starej Ľubovni za mimoriadnu aktivitu, no zvlášť za kultúrny prínos pre tamojších gréckokatolíkov mu bola udelená Cena mesta Stará Ľubovňa dňa 6. decembra 2001 z rúk primátora RNDr. V. Jaržembovského.
Novú etapu v živote Don Camilla priniesol študijný pobyt v Ríme spojený z mozaikami. Počas dvojročného obdobia sa zúčastnil na mnohých realizáciách mozaík. Bolo to napríklad v Madride (Španielsko), Como-Lago, Verona, Scaldafero, (Taliansko), Ljublana (Slovinsko), Cluj-Napoca (Rumunsko).
Aktuálne Don Camillo pôsobí na Slovensku, kde jeho snahou je, aby ateliér Centro Arte napĺňal svoje poslanie. Počas krátkeho obdobia už stihol zrealizovať viacero diel rôzneho druhu. Doteraz azda najväčšou jeho prácou je mozaika v gréckokatolíckom chráme v Spišskej Novej Vsi. Za tento vklad na poli sakrálneho umenia v tomto meste mu bola udelená Cena primátora mesta, ktorú si osobne prevzal z rúk primátora Spišskej Novej Vsi dňa 30. apríla 2009.
Práca na mozaike nie je prácou jedného človeka. Tak to bolo v Talianskom Centro Aletti, kde pracovala skupina umelcov, a tak je to aj v prípade Slovenského Centro Arte. Popri osobe Don Camilla sú tu aj ďalší, s ktorými spolupracuje. Medzi nich patrí Marek Strachan , nar. 17. decembra 1984, pochádzajúci zo Starej Ľubovne, ktorý je študentom Jeseniovej lekárskej fakulty Komenského Univerzity v Martine, podobne ako Ján Strachan, nar. 14. apríla 1989. Ďalej Ing. Martin Jančišin, nar.11. novembra 1976, zo Starej Ľubovne, ktorý vyštudoval drevársku fakultu na Technickej Univerzite vo Zvolene. Potom je to Janka Lukačovská, nar.5. septembra 1987, pochádzajúca zo Starej Ľubovne, ktorá študuje v Bratislave na Komenského Univerzite, odbor aplikovaná psychológia. Ďalšou osobou podieľajúcou sa na mozaikách je Ivana Oravcová taktiež zo Starej Ľubovne, nar. 9. júla 1989. Študuje na Veterinárnej Univerzite v Košiciach, odbor farmácia. Dievčenské trio dopĺňa Iveta Szatmaryová, nar. 25. január 1988.Aj ona pochádza zo Starej Ľubovne a študuje na Univerzite P.J.Šafárika v Košiciach, filozofická fakulta - nemčina, filozofia. Do okruhu tých najbližších spolupracovníkov v ateliéri patrí aj František Tokarčík nar. 27. mája 1988, študujúci anglický jazyk na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, filozofickej fakulte. Aj on je zo Starej Ľubovne. Posledným, kto sa podieľa na tvorbe mozaiky v ateliéri je Ondrej Vlček z Liptovského Mikuláša. Nar. 16. júla 1991 a je študentom gymnázia.